Postrehy zo života

Všetci, ktorí darovaním krvi zachraňujú životy iných, dostali od koalície poriadnu facku. Mali šancu zvrátiť nespravodlivosť a nastaviť pravidlá pre všetkých darcov rovnako. Nestalo sa tak. Do Národnej rady som predložila novelu zákonníka práce, ktorý naprával jednu starú krivdu, ktorú vymyslel ešte Ľudo Kaník. Spolu s kolegami sme chceli zmeniť zákon tak, aby ľuďom, ktorí darujú krv bolo umožnené ostať doma a zotaviť sa. Pýtate sa komu to mohlo vadiť? Zjavne našej koalícii. Ale nie preto, že by mali argumenty, ale len tak z trucu, že zákon predložila opozícia a politikárčia.

Ľudo Kaník, ktorého pôsobenie v rezorte sociálnych vecí len málokto pochváli, okrem iného zatrhol jeden voľný deň darcom krvi a Zákonník práce upravil tak, že zamestnávateľ musí ospravedlniť len čas, ktorý je potrebný na samotné darovanie krvi a presun do práce. Sama poznám veľa ľudí, ktorí by krv aj darovali, ale práve to, že by sa mali po odbere dostaviť do práce ich odrádza. Uvedomujú si, že nepodajú 100% výkon a nie každý si môže dovoliť kvôli darovaniu krvi zobrať dovolenku. Hoci, sú aj takí a zaslúžia si náš obdiv.

Chceli sme to zmeniť jednoduchou novelou. Aby sme zamedzili riziku, že by to niekto chcel zneužiť, napísali sme to tak, aby sa to týkalo len toho konkrétneho dňa, kedy človek absolvuje odber a nie celých 24 hodín od odberu. Len pre predstavu. Muž môže darovať krv maximálne 4x do roka a žena 3x. Aj všetky doložky vplyvov hovorili, že tento krok by nemal ovplyvniť rozpočet a ani podnikateľské prostredie. Ostatne, mnohé veľké a dokonca aj štátne firmy majú deň voľna v kolektívnej zmluve, pretože rozumejú, že darovanie krvi je šľachetný čin a nie záhaľka. Týka sa to aj policajtov, či hasičov. Naša novela by vlastne iba zrovnoprávnila všetkých darcov.

Táto malá novela mohla pokojne inšpirovať nových darcov a zlepšiť veľmi zlú situáciu transfúznych staníc. Neverila som, že by s ňou mohol byť akýkoľvek problém. V kuloároch som hovorila aj s kolegami z koalície a nikto nemal výhrady, pretože by sa aj naozaj ťažko hľadali. Dokonca aj podpredseda parlamentu a predsedajúci schôdzi, pán Šeliga mi povedal, že to je dobrý zákon, ktorý nemá problém podporiť. Podobne sa vyjadrili aj v Sme rodina. Je to apolitická novela a reálne v dobrom ovplyvní životy nás všetkých.

Pri hlasovaní, ale bolo všetko inak. Celá koalícia sa zachovala vrcholne alibisticky a pri hlasovaní sa zdržali, jeden poslanec za OĽANO, ktoré sa tvári, že ochraňuje život, dokonca hlasoval proti. Prepáčte, ale toto je hnusné politikárčenie. Veď ako by to vyzeralo, že prešiel zákon, ktorý nepredložil jeden z nich? Je mi to veľmi ľúto z dvoch dôvodov. Mohli sme ukázať, že ako parlament zastupujeme všetkých obyvateľov Slovenska a pri dobrých veciach nekádrujeme, ale konáme v prospech ľudí. Ale čo ma mrzí viac je to, že stále si budú musieť tí, ktorí chcú urobiť šľachetný skutok a zachrániť život musieť zobrať ešte aj deň dovolenky.

Keď som došla domov, úprimne sklamaná za ľudí, ktorým by spríjemnenie darovania krvi zachránila život, tak som ako naschvál narazila na reportáž TA3 v ktorej hovorili, ako nám chýba krv a treba podporovať darcov. V Národnej rade sedí 63 farizejov, ktorí medzi štyrmi očami povedia jedno, ale kvôli politikárčeniu sa zdržia hlasovania a pán Kozarec z OĽANO, ktorý bol vyslovene proti tomu, aby si ľudia mohli po darovaní krvi oddýchnuť. Jediné, čo ma teší je to, že nakoniec sa ľuďom pomôže. Koalícia podľa mňa urobí copy-paste a rovnaký návrh predloží pod svojou hlavičkou. A my nie sme ako oni. Za dobrý zákon pre ľudí aj zahlasujeme.